Vytvorenie permakultúrnej záhrady – takto vytvoríte ľahko udržiavateľný a produktívny ekosystém!

Koncept prirodzene upravenej záhrady sa líši od tradičného manažmentu zelenej plochy – vytvorením udržateľného cyklu bez chemikálií sa v konečnom dôsledku vytvorí ľahko udržiavateľný a produktívny ekosystém. Takzvaná permakultúrna záhrada je založená na princípe samoregulácie a sľubuje menšie záhradkárčenie a väčší výnos v porovnaní s konvenčnými metódami-na čo si však musíte dať pozor pri plánovaní permakultúrnej záhrady, čo je potrebné vziať do úvahy pri tvorbe , a čo je dôležité v ďalšej úlohe návrhu, poučte sa z článku.

Permakultúrna záhrada – plánovanie záhrady hrá rozhodujúcu úlohu pre úspech

Prvým krokom do odľahlej permakultúrnej záhrady je plánovanie. Používajú sa tu aj základné princípy konvenčného záhradného dizajnu – na rozdiel od toho sú procesy prirodzene regulované výsadbou pôvodných stromov, kríkov a rastlín. Najprv by mal byť vypracovaný náčrt nehnuteľnosti, na ktorom sú vyznačené svetové strany. Tento náčrt je východiskovým bodom, postupne sa pridávajú nové informácie.

Potom prichádza ochrana pred vetrom – hrá rozhodujúcu úlohu pri vytváraní Permagarten. Divoký živý plot možno bežne vytvoriť na východnej strane ako vetrolam – na výber je niekoľko rastlín. Lilacberry ako prvok živého plota priťahuje vtáky a hmyz, viburnum (bielo kvitnúci ker) môže dosiahnuť výšku až 3 metre, psia ruža silno rastie, rýchlo sa šíri koreňmi a má jedlé plody bohaté na vitamíny C..

Severnú stranu navyše pred chladným vetrom chránia stromy a kry – rýchlo rastúce stromy sú napríklad jaseňové stromy, ktoré môžu za prvých desať rokov dosiahnuť výšky až dvanásť metrov. Videli sa, dajú sa krájať a dávajú ovocie – orechy (nejedlé). Na západnej strane chránia permakultúrnu záhradu buď živé ploty, alebo nízke trvalky. Hobby záhradník nepotrebuje plánovať vetrolam na juh, táto strana väčšinou zostáva otvorená.

Na začiatku by ste mali venovať pozornosť svetelným a tieňovým podmienkam – ak je zeleninová záhrada v lete celý deň vystavená silným slnečným lúčom, môžu rastliny vyschnúť. Tu sa rozhodne oplatí nechať si poradiť, pretože tento krok je zásadný pre následný návrh záhrady. Početné záhradné školy ponúkajú špeciálne školenia v permakultúre, ale miestna stromová škôlka dokáže zodpovedať aj na najdôležitejšie otázky.

Rozdeľte Permagarten na zóny

Druhým krokom k trvalej záhrade je zónovanie – v závislosti od projektového úsilia je nehnuteľnosť rozdelená na niekoľko oblastí. Dom a priľahlá terasa, kde sa rodina rada fláka, tvorí zónu 1. Plocha hneď vedľa terasy a okolo domu, kde sú napríklad v lete vystavené črepníkové rastliny, vysadené vonné kvety a živý plot rastliny ako popínavé ruže poskytujú tieň ponúkajú terasu v horúcich letných dňoch, tvorí zónu 2. Väčšina hobby záhradníkov si tu stavia aj skleník, ak je to pre záhradníctvo nevyhnutné. Tiež tu môže vzniknúť záhradné jazierko a ďalšie záhradné dizajnové prvky.

Prvky permakultúry – vytvorte zeleninovú záhradu

Ďalšia zóna 3 sa nachádza relatívne blízko domu alebo záhradnej chatky – a je možné ju podľa potreby polievať. Obvykle sa tu vysádza zelenina, ktorá má rada vlhkú pôdu, ale inak je o ňu nenáročná starostlivosť a opäť sa sem vracia iba v čase zberu – napríklad tekvica, zemiaky, divá kapusta alebo divoké paradajky. Zemiaky sa ukazujú ako všestranný talent – sú nenáročné na pestovanie, nenáročné na starostlivosť a bez problémov vydržia aj mráz a sneh. Odborníci radia vysádzať skoré zemiaky do záhona so stredne skorými a skladovateľnými neskorými zemiakmi – obyvatelia si tak môžu celoročne užívať vlastnú produkciu. Napríklad skorú odrodu Christa je možné kombinovať s Melinou, skladovateľnou stredne ranou odrodou. Neskúsení záhradníci nemôžu urobiť chybu s najobľúbenejšou odrodou Linda. Divoká kapusta, stále známa ako brassica oleracea, preferuje hlinitú, vlhkú pôdu a dá sa vysiať na tienisté aj slnečné stanovište. Divokým paradajkám sa darí ako v kvetináčoch, tak aj v záhrade, bez problémov odoláva vlhkosti i mrazu a nepotrebuje žiadne hnojivo. Záhradník musí na jednu rastlinu naplánovať približne 3 metre štvorcové. Zlatý ríbezľ je obľúbenou a chutnou odrodou.

Permakultúrna záhrada – ovocné kríky a ovocné stromy

Zóna číslo 4 sa považuje za starostlivosť, ktorú je jednoduchšie ako ostatné – to je presne to pravé miesto pre ovocný sad. Napríklad bobule goji, ktoré nielenže rýchlo rastie a vonku ľahko prežije zimu, ale jej plody obsahujú aj mnoho zdravých vitamínov a prísad. Plody arónie posilňujú imunitný systém a chutia vynikajúco. Vitálna bobuľa nepatrí medzi pôvodné rastliny, ale má rozhodujúcu výhodu – okrem plodov sú jedlé aj listy. Čučoriedka sa teší veľkej obľube – starostlivosť o rastlinu je mimoriadne jednoduchá a je potrebné ju rezať až po niekoľkých rokoch (spravidla od piateho roku). Včely môžu byť stále umiestnené v zóne 4 – v sade plnia dôležitú funkciu, a to podporu rastu rastlín a opeľovanie bobúľ. Každý, kto sa tak rozhodne, musí včelstvo postaviť v dostatočnej vzdialenosti od domu a susedov.

Kurčatá prispievajú k ochrane proti škodcom v sade a ukazujú sa ako alternatíva k bežným pesticídom, ktorá je šetrná k životnému prostrediu. Ak sa domáce zvieratá voľne pohybujú v permakultúrnej záhrade, na jedno zviera potrebujú najmenej 20 metrov štvorcových. V zime môžu kurčatá nájsť úkryt v maštali, takže by nemali chýbať. V opačnom prípade sa o kurčatá ľahko stará, hluk je obmedzený, ak je vzdialenosť od domu a susedov (podobná včelám) dostatočne veľká.

Po zóne 4 prichádza posledná zóna, zóna 5 sa považuje za okrajovú zónu a mala by opticky oddeliť nehnuteľnosť od susedov. Tu sa nachádzajú ovocné stromy – koľko ovocných stromov je možné vysadiť, v každom prípade úzko súvisí s dostupným priestorom. Pre malú záhradu prichádzajú do úvahy malé ovocné stromy – rastú pomalšie, a preto sa v porovnaní s vysokými ovocnými stromami ľahko zberajú. Každý, kto sa pre to rozhodne, musí počítať s väčším úsilím – pôda musí byť starostlivo pripravená, pôda uvoľnená, stromy na jar a na jeseň hnojené, v lete polievané – ak treba – všetky malé ovocné stromy potrebujú kôl. Ak sa tak rozhodnete, môžete si kúpiť jabloň – hlboký koreňový systém vám umožňuje zasadiť okrasné trávy alebo kríky pod.

Stručný prehľad zónovania – pri rozdelení na zóny zohráva rozhodujúcu úlohu úsilie o údržbu – zelenina a ovocie, o ktoré sa dá ľahko starať, prichádzajú na okraj pozemku, komplexné rastliny by mali byť v neoddeliteľnej blízkosti domu, pretože potreba zavlažovania. Kurčatá a včely chránia sad pred škodcami, v každom prípade ich však musíte držať vo vzdialenosti od domu a susedov.

Permakultúrna záhrada – zelené hnojenie alebo kompost?

Dôležitým predpokladom pre rast rastlín je hnojivo – permakultúrni záhradníci si môžu vybrať medzi zeleným hnojením alebo kompostom. Pri zelenom hnojení sa najskôr pestujú špeciálne rastliny na zlepšenie pôdy a potom sa spracujú na mulč. Na jednej strane to potláča rast buriny a na strane druhej rastliny vytvárajú vyváženú pôdnu klímu. Odrody zeleného hnojenia, ako sú nechtíky, sa buď vysejú najskôr do záhrady, alebo medzi ovocné a zeleninové záhony. Asi po ôsmich týždňoch, alebo keď sú aspoň 6 cm vysoké, sa rastliny zeleného hnojenia pokosia a nechajú na pozemku. Časom sa vytvorí mulč. Každý, kto sa rozhodne pre zelené hnojenie, musí mať určité skúsenosti, ale čas ušetrí neskôr.

Pri kompostovaní hrá hlavnú úlohu výber správneho umiestnenia kompostu – tienisté miesto chránené pred vetrom s rozmermi najmenej 1,40 metra dlhé a 1 meter široké a vodopriepustným podložím ponúka ideálne podmienky pre kompost. Pri kompostovaní prichádzajú do úvahy listy, zvyšky rastlín (iné ako burina) a kôra.

Zásady permakultúry v skleníku – čo je potrebné zvážiť?

Zdá sa, že teória permakultúry a skleníka nemajú nič spoločné. Ale zásady permakultúry je možné ľahko implementovať aj v skleníku. Hobby záhradník by mal čo najmenej narúšať prírodné procesy a iba ich podporovať. Zelené hnojenie, šikovné kombinácie medzi rôznymi rastlinami môžu vytvoriť aktívny udržateľný ekosystém. V skleníku môžu citlivé rastliny prežiť aj zimu a na jar pestovať sadenice. Energie by sa malo šetriť čo najviac – v konečnom dôsledku ide o ekologický dizajn záhrady.

Šetrite zdroje v Permagarten 

V permakultúrnej záhrade je environmentálne povedomie na prvom mieste – záhradník by preto mal využívať zdroje čo najziskovejšie a najšetrnejšie. V prvom rade je to potreba vody – t. J. Zachytávať dažďovú vodu a používať ju na zavlažovanie. Koryto kopca šetrí energiu – je väčšinou južne orientované a pozostáva z niekoľkých vrstiev – v spodnej časti je kompost, kôra a zvyšky listov. Potom príde zem a potom sa môže sadiť ovocie alebo zelenina. Časom sa vytvorí humusová vrstva, ktorá jej dodá energiu a podporí rast. V Permagarten sa navyše nepoužívajú žiadne chemikálie, ale proti škodcom bojujú rastliny, zvieratá a hmyz. Konečným výsledkom je ekologická úroda – ovocie a zelenina sú preto nielen chutné, ale aj zdravé.