Kurdské ženy bojujúce za slobodu v Sýrii: Toto sú tváre vojny

Už aj tak komplikovaná situácia v Sýrii sa v posledných týždňoch opäť vyhrotila. Hlavnými hráčmi sú Turecko, Sýria, USA a Rusko. Každá krajina sleduje svoje vlastné záujmy a kompromis bol dlho považovaný za nemožný. Presne v strede – kurdské milície na severe Sýrie, ktoré už storočie bojujú za autonómiu svojho ľudu. Kurdské ženy a muži tvoria najväčšiu etnickú menšinu v krajine a žijú na severných hraniciach Sýrie s Tureckom. Bojujete proti Asadovmu režimu viac ako 10 rokov a ste spojencami USA v boji proti „Islamskému štátu“.

Nielen muži, ale aj mnohé ženy sa zapojili do kurdských jednotiek ľudovej ochrany a vybudovali si vlastnú armádu. To im umožnilo prevziať kontrolu nad rozsiahlou oblasťou v severných častiach krajiny a založiť samosprávu. Prečo kurdské ženy a dokonca aj matky stále berú do rúk pušky a ako vyzerá budúcnosť bojovníčok? Toto sú tváre vojny.

Kurdské ženy bojujú za svoj sen: Takto sa to všetko začalo pred viac ako 60 rokmi

Po rozpade Osmanskej ríše bol založený štát Sýria, ktorý bol najskôr daný pod francúzsku správu. Po skončení druhej svetovej vojny vyhlásila Sýria svoju štátnu nezávislosť. O desať rokov neskôr bola založená prvá kurdská strana, ale vtedajšia vláda ju nikdy oficiálne neuznala.

V súčasnosti nie je známy presný počet Kurdov v Sýrii. Americké úrady predpokladajú, že kurdský podiel je v Sýrii okolo 12% populácie, podľa správ OSN je to 15%. Pravdepodobne to znamená, že v severných častiach krajiny žije viac ako 1,8 milióna Kurdov. Ale keďže podľa sčítania ľudu v roku 1962 muselo viac ako 100 000 Kurdov odovzdať svoje občianske preukazy a už ich nikdy nedostali, tieto čísla mohli byť výrazne vyššie. V 60. rokoch boli vyvlastnení aj kurdskí roľníci a obyvatelia miest. Nesmeli mať domy ani byty, volať svoje deti kurdskými menami a zakladať kurdské školy alebo spolky. Kurdi odolali a proti vláde násilne protestovali. Potom v roku 2011 vypukla občianska vojna. V roku 2014 mohli Kurdi vyhlásiť autonómiu a s podporou USA dobyť široké územie takmer až po hranice s Tureckom na severe. Počas občianskej vojny dokázali Kurdi udržať Islamský štát dlho na uzde a vo väzniciach zadržali až 10 000 bojovníkov IS a ich rodiny..

Potom, čo USA minulý mesiac poslali svoje jednotky do Iraku, však Kurdi teraz musia bojovať alebo rokovať s ISIS bez podpory a bez partnerov. S kurdským obyvateľstvom sa ale budú diať horšie veci, pretože Erdogan by chcel medzi Tureckom a Sýriou zriadiť „bezpečnú zónu“, kde by sa mali usadiť sýrski utečenci. O to je situácia náročnejšia, pretože teraz musia Kurdi rokovať na dvoch frontoch.

Kurdské ženy: Obranné jednotky žien

1. Zriadenie prvých ženských obranných jednotiek

Prvé jednotky kurdských žien boli založené v roku 2013. Muža by ste mali predovšetkým podporovať v boji proti IS. Mnoho z nich bojuje proti IS mnoho rokov a úspešne odrazilo mnoho útokov. Dievčatá a ženy sú vo veku od 16 do 50 rokov. Niektorí z nich vstúpili do obranných síl ako tínedžeri, iní majú deti a rodiny. Účasť je úplne dobrovoľná, ale ženy v tom vidia svoju povinnosť bojovať za svoju vlasť a za svoje práva. Pretože pre nich to nie je len o ich identite. Niektorí sa obávajú, že ak sa stanú občiankami IS, budú sa musieť tiež vzdať svojich slobôd ako ženy.

2. Rovnosť medzi mužmi a ženami

Ako sami Kurdi vysvetľujú, v ich živote nie sú žiadne rozdiely medzi mužmi a ženami. Všetci sú si rovní a majú rovnaké príležitosti na školenie a vysoko kvalifikovanú prácu v čase mieru. Aj vo vojne sú si muži a ženy rovní a stoja jeden pri druhom. Na druhej strane bojiska, kde spolu bojujú, žijú ženy a muži oddelene. Ženy nosia rovnakú uniformu ako muži a sú dôležitou súčasťou obranných jednotiek.

3. Organizácia obranných jednotiek

Členovia obrannej jednotky nie sú platení a musia sa spoliehať na civilné obyvateľstvo, pokiaľ ide o jedlo a prístrešie. Farmári ich podporujú a poskytujú kurdskej armáde provízie. Je vám ctenou obrankyňou, pretože najmä ženy sa vždy snažia chrániť civilné obyvateľstvo pred útokmi. Postupom času si dievčatá medzi sebou vytvoria vzťah, pretože väčšinou bývajú v jednom dome a delia sa o to dobré aj zlé. Majú radosť z každého úspechu a spoločne smútia za zosnulými priateľmi.

4. Povinnosti obranných jednotiek

Obranné jednotky plnia rôzne úlohy. Ženy veľmi často prinášajú utečencov z vojenských zón do bezpečia. Zastávate sa aj práv ostatných menšín. Napríklad pre jezídov, ktorí sú prenasledovaní v Iraku a Sýrii. Údajne zahynulo počas občianskej vojny v Sýrii viac ako 5 000 jezídov. Obranné jednotky chránia aj tábory, kde sú umiestnení kurdskí utečenci. Len v jednom z najväčších táborov na irackých hraniciach žije viac ako 10 000 Kurdov. Mnoho žien tam má rodinných príslušníkov, rodičov alebo dokonca deti. Tieto tábory sú často napádané IS.

5. Školenie

Ženy a muži spoločne cvičia a mnohé kurdské ženy sa tiež učia poskytovať lekársku pomoc obetiam vojny. Školenie je krátke – necelých 6 mesiacov teórie a mesiac praxe, než budú vyslaní na bojisko, aby zachránili životy zraneným. Mnohé zo žien majú za sebou 2-3 roky praxe a väčšina z nich strávila na bojisku najmenej polovicu tohto času. Prvý rok v armáde však veľká časť vojakov a zdravotníckych pracovníkov neprežila.

6. Život v časoch vojny 

Vojnový život je ťažký pre všetky strany. Normálnosť v tomto šialenstve sa zdá byť len ťažko možná. Ženy sú neustále v strese. Preto väčšina z nich vyzerá oveľa staršie, ako sú. Tí, ktorí majú rodiny, musia tiež nechať svoje deti u starých rodičov. Vojaci vyhlasujú, že sa obetujú, aby ich rodiny mali šancu na lepšiu budúcnosť a mohli žiť v mieri.

Kurdské ženy chcú pre svoje deti lepšiu budúcnosť: Takáto je dnešná situácia

Zmena politickej situácie v posledných týždňoch má pre kurdskú armádu vážne dôsledky. Ponúkame vám prehľad, aby ste pochopili, ktorí hlavní aktéri sledujú svoje záujmy a aký priamy vplyv by mohli mať na budúcnosť kurdských žien..

YPG sú kurdské obranné jednotky, medzi ktoré patria aj ženské obranné jednotky. Pred tromi rokmi sa vám podarilo zriadiť vlastnú administratívu s nemocnicami, školami a vládou. Tiež ste zriadili niekoľko táborov, v ktorých ste uväznili bojovníkov IS.

Turecko: Erdogan je vo vlastnej krajine pod tlakom. Pretože od začiatku krízy v Sýrii musel ubytovať mnoho utečencov. Počet je taký veľký, že Turecko nie je schopné ubytovať a uživiť všetkých ľudí. Turecký prezident vidí východisko v zriadení „bezpečnostnej zóny“, v ktorej sa môžu utečenci usadiť.

Sýrsky režim: Vzťahy medzi sýrskym režimom a YPG sú veľmi komplikované. Obe strany často rokujú medzi sebou a niekedy spolupracujú, ale v závislosti od záujmov ľudí za posledné roky medzi sebou viackrát bojovali.

Rusko zasadzuje sa za zachovanie jednoty sýrskeho štátu a často vyjednáva medzi jednotlivými aktérmi, t. j. Tureckom, YPG a sýrskym režimom.

Spojené štáty Americké boli dlho spojencom, ale pred niekoľkými týždňami Trump stiahol svoju armádu z pohraničnej oblasti s Tureckom a umožnil tureckým vojakom pochodovať do severných častí Sýrie. Americký prezident pred niekoľkými dňami sprostredkoval päťdňové prímerie. Turecko súhlasilo s prímerím, ale iba pod podmienkou, že sa Kurdi stiahnu z takzvanej „bezpečnej zóny“. Ako bude vyzerať budúcnosť, však momentálne nemožno predpovedať, pretože v tejto bezpečnostnej zóne je veľa kurdských miest a ciest.

Budúcnosť kurdských žien a mužov preto zostáva neistá.