Liečba inhibítorom tyrozínkinázy je úspešná pri pokročilej rakovine

Jednou zo stratégií prerušovaného podávania vysokých dávok protirakovinového lieku sunitinib je inhibítor tyrozínkinázy, ktorý je pacientmi s nádormi dobre znášaný. Tiež zvyšuje koncentráciu lieku u ľudí s rakovinou. V novej štúdii to vedci kombinujú so zlepšením šancí na prežitie. Myšlienka pochádza z výskumu prezentovaného na online sympóziu o molekulárnych cieľoch a terapeutikách proti rakovine.

Účinnosť inhibítora tyrozínkinázy proti nádorom

Sunitinib sa môže používať na liečbu pacientov s mnohými pokročilými nádorovými ochoreniami, najmä rakovinou obličiek, neuroendokrinnými nádormi pankreasu a sarkómami v zažívacom systéme (gastrointestinálne stromálne nádory). Jeden z týchto liekov funguje tak, že blokuje receptory na povrchu rakovinových buniek nazývané tyrozínkinázy (TK). Je to preto, že tieto hrajú dôležitú úlohu vo vývoji a progresii nádorov. Liek sa zvyčajne podáva v dávke 50 mg jedenkrát denne. Napriek tomu, že mnohí pacienti na liek spočiatku reagujú dobre, postupom času si voči nemu vytvoria aj odolnosť. Podávanie veľkých denných dávok liečiva na dosiahnutie vyšších koncentrácií v samotnom nádore je tiež obmedzené vážnymi toxickými vedľajšími účinkami.

Dlhodobý klinický prínos takého inhibítora tyrozínkinázy je teda často ohrozený vnútornou a získanou rezistenciou na lieky u všetkých pacientov. Vedci sa pokúsili vyvinúť úplné účinky a obrovský potenciál sunitinibu a ďalších inhibítorov TK. To môže zodpovedajúcim spôsobom zvýšiť účinnosť pri rakovinových ochoreniach. U mnohých z nich už medicína takéto lieky používa, ale tieto majú údajne fungovať pre širšie spektrum a iné druhy rakoviny. Prvá fáza štúdie ukázala, že vysoká prerušovaná dávka sunitinibu 300 mg jedenkrát týždenne alebo 700 mg raz za dva týždne bola účinná u pacientov s pokročilými nádormi. Pri vyšších maximálnych koncentráciách liek vykazoval sľubné klinické výhody vo vzorkách krvnej plazmy v porovnaní s pravidelným dávkovaním.

Výsledky štúdie

Vedci zistili štatisticky významný vzťah medzi dosiahnutými koncentráciami nádorov a celkovým prežitím v období pred progresiou rakoviny. Jedná sa o vôbec prvý prípad, kedy boli v nádore prítomné vysoké hladiny sunitinibu. Na rozdiel od koncentrácií v krvi je to spojené so zlepšenými klinickými výsledkami u pacientov liečených takýmto vysokodávkovým prerušovaným inhibítorom tyrozínkinázy. Toto zaujímavé zistenie je však potrebné ďalej validovať vo väčších klinických štúdiách. Výsledky štúdie majú potenciál zmeniť dávku a rozvrh. To môže zlepšiť ich klinickú účinnosť. Taký dôležitý výsledok môže tiež viesť k tomu, že koncentrácia sunitinibu v krvi primerane ovplyvní nádor.

Hlavnou vecou je vybrať správnu dávku pre každého pacienta pomocou týchto metód. Bolo by teda zaujímavé vedieť, či sa tento účinok vyskytuje aj pri iných triedach liekov proti rakovine. Rovnako môžu byť aj údaje táto štúdia samozrejme validované prospektívne. Pacienti s takým pokročilým nádorovým ochorením naliehavo potrebujú optimalizovanú liečbu. Je to hlavne preto, že nádor niekedy nepostupuje kvôli primárnemu odporu. Namiesto toho proti nemu bojuje kvôli nedostatočnej hladine lieku v krvi pacienta.